Meno bohyne Kálí má pôvod v slove „kála“ pochádzajúcom zo sanskritu a znamenajúcom „čas“, takže reprezentuje čas, zmenu, silu, stvorenie, zachovanie a deštrukciu. Pre väčšinu Európanom je úplne neprijateľnou formou Boha, keďže sa s ňou spája symbol lebky, teda smrti. Smrť je však zároveň aj znovuzrodením, a ako kríž v kresťanstve symbolizuje zmŕtvychvstanie, v hinduizme lebka zase víťazstvo nad smrťou (egom) a zlom. Kálí prináša smrť egu a v posvätných textoch sa spomína, že zabíja iba démonov. Ak je Kálí zobrazená držiac v jednej z rúk odťatú hlavu, symbolizuje sa tým iba to, aby sa človek nepripútaval k telu a zvíťazil nad egom.

Siedma kapitola textu Deví Máhátmyam popisuje Kálí ako najzlostnejšiu formu bohyne Durgy, ktorá vzišla z jej zvrašteného obočia, aby bojovala proti démonom. Kálí sa vyobrazuje oblečená v koži tigra a má vždy tmavú (čiernu) pokožku. Slávny bengálsky básnik a mystik Ramprasad Sen (1720-1781) o nej v jednej svojej básni napísal:
Je Kálí, moja Božská Matka, naozaj čierna? Čiernou sa javí iba preto, lebo ju vidíte z diaľky, ale zblízka už nemá farbu. Aj obloha je modrá z diaľky, ale zblízka už nemá farbu. I voda oceánov je z diaľky modrá, ale ak do nej vložíte ruku, zistíte, že nemá farbu.

Ak ku Kálí pristúpite s láskou a otvorenou náručou, dáva prísľub bezpodmienečnej lásky bez ohľadu na rasu či sexuálnu orientáciu. Jej čierňava pohltí všetko zlo – zanikne každá dualita.
Z foriem Veľkej Matky je Kálí najsúcitnejšia. Predsudky Európanov, že Kálí je bohyňou smrti, násilia a sexuálnej neviazanosti nestoja na pravde a nie sú podložené ani v textoch sanskritu.